TASR informuje podľa agentúr AP a Reuters a webovej stránky El Confidential. Mulinovi po zrátaní 90 percent všetkých hlasov patrilo približne 34 percenta. Druhý kandidát v poradí, Ricardo Lombana, získal 25-percentnú podporu. Volebná účasť dosiahla viac než 77 percent. Voľby sú len jednokolové a víťazom sa stáva kandidát s najvyšším počtom hlasov, pripomína AP.
O post hlavy štátu sa uchádzalo osem kandidátov a najväčším favoritom bol Mulino. V súboji o prezidentský post ako kandidát strany Realizando Metas (Uskutočňujeme ciele) nahradil bývalého prezidenta Ricarda Martinelliho. Tomu úrady zakázali kandidovať po tom, ako bol vlani odsúdený na viac než desať rokov odňatia slobody za pranie špinavých peňazí, pripomína AP. Martinelli bol prezidentom Panamy v rokoch 2009-2014.
Voči Mulinovej kandidatúre boli podniknuté právne kroky, pretože sa nezúčastnil primárok a nevybral si ani spolukandidáta na post viceprezidenta tak, ako si to vyžaduje zákon, píše agentúra AFP. Panamský najvyšší súd však nakoniec dva dni pred voľbami jeho kandidatúru odobril.
Panamčania si v nedeľu okrem prezidenta volili aj 71 poslancov Národného zhromaždenia, 20 zástupcov do Stredoamerického parlamentu (PARLACEN), 81 starostov i stovky predstaviteľov miestnych a oblastných úradov. Všetci sú volení na päťročné funkčné obdobie od 1. júla tohto roka do 30. júna 2029.
Analytička Arantza Alonsová z poradenskej spoločnosti Verisk Maplecroft tieto voľby označila za jedny z najzložitejších v moderných dejinách krajiny. "Hlasovanie je poznačené zvýšenou politickou fragmentáciou a spoločenskou nespokojnosťou za vlády odchádzajúceho prezidenta Laurentina Cortiza," uviedla pre AP.
