"Sme teraz v štádiu otvorenej konfrontácie, ktorá, ako dúfam, nevyústi do priameho ozbrojeného konfliktu," povedal ruský veľvyslanec so zvláštnym poslaním Maškov pre ruskú agentúru RIA Novosti. Podľa jeho slov je práve preto potrebné, aby Moskva ďalej posilňovala svoju obranyschopnosť, a to "vrátane budovania raketového arzenálu" v snahe odradiť akéhokoľvek potenciálneho nepriateľa od testovania jej sily.
Maškov uviedol, že Rusko už v tejto oblasti robí veľa. Vzhľadom na narastajúcu hrozbu zo Západu a technologický pokrok vo väčšine typov rakiet, od taktických až po medzikontinentálne, je však podľa neho potrebné urobiť viac. Podľa Štokholmského inštitútu pre mierový výskum (SIPRI) plánuje Rusko v tomto roku vynaložiť na armádu 7,1 percenta zo svojho HDP, a teda vyše tretinu z celkového štátneho rozpočtu.
Podľa ruských aj amerických diplomatov spôsobila ruská invázia na Ukrajinu najväčšie vyhrotenie vo vzťahoch Moskvy so Západom od tzv. kubánskej krízy z roku 1962. Rusko po napadnutí Ukrajiny výrazne zvýšilo produkciu zbraní, pričom v súčasnosti vyrobí viac delostreleckých zbraní než všetkých 32 členov NATO dohromady.
