Po vyliečení zamieril do Žiliny, kde ho čakal písomný príkaz, aby nastúpil do vojenskej školy v Nitre. Päť dní pred Povstaním Štillu poslali do Žiliny, kde ako výkonný rotmajster plnil rozkazy veliteľa povstaleckej jednotky majora Dobrovodského.
Udali ho gardistom
Detailne si ešte pamätá nasadenie do bojov či obranu Hronskej Breznice alebo Pitelovej. „Dvakrát som padol do zajatia, keď sme sa chceli cez hory dostať do Lučenca, no nepodarilo sa nám to a Nemci nás zajali,“ ozrejmuje storočný pán. V zajatí v pracovnej skupine kopal zákopy, no podarilo sa mu ujsť a dostal sa do Turca.
Neďaleko Mošoviec ho po udaní miestnych zajali príslušníci Hlinkovej gardy a bol zaradený na zemné práce. Slovenskom vtedy postupovali jednotky 1. československého armádneho zboru, a tak ho v apríli 1945 zaradili späť do delostreleckého oddielu. Armáde ostal verný až do 31. decembra 1950. Celoživotnou oporou je mu manželka Emília, ktorá stojí po jeho boku 70 rokov.
