Zasiahli ho črepiny
Potom však prišiel 23. marec 1945. Pamätá si, že stál vtedy pred bunkrom. „Zrazu som začul známy šušťavý zvuk mínometnej munície. Stihol som sa ešte prikrčiť, ale dve črepiny ma zasiahli do ramena. Bola to veľmi intenzívna bolesť,“ dodal chrabrý Slovák, ktorý sa liečil zo zranení až do konca vojny.
Črepiny mu však v ramene zostali. „Keď som išiel na RTG, tak to pískalo a vždy sa ma pýtali, či mám v sebe železo. Keď som odvetil, že áno, tak boli všetci prekvapení,“ hovorí Ján.
Odkaz mladým
Po 2. svetovej vojne ešte absolvoval dvojročnú základnú vojenskú službu, potom sa zamestnal, našiel si partnerku Máriu a narodil sa im syn. „Mali sme veľmi šťastné manželstvo. Boli to nádherné roky môjho života, ktoré mi pomáhali zabudnúť na útrapy vojny. Boli sme spolu krásnych 47 rokov. Nanešťastie, keď zomrela, zostal som sám,“ hovorí smutne.
Svoje vojnové zážitky nepraje zažiť nikomu a napriek pohnutej dobe je rád, že žijeme v mieri. „Boli to nebezpečné časy, som rád, že dnešní mladí to nemusia zažívať, a verím, že u nás už nikdy vojna nebude,“ dodal.
