Hosťom Základnej školy M. Hella v Štiavnických Baniach (okr. Banská Štiavnica) bol v rámci aktivít zameraných na prevenciu extrémistického a radikálneho správania Ole Martin. Mladý Nór bol jedným z ľudí, ktorí prežili najväčší teroristický útok v krajine od čias 2. svetovej vojny.
„Bolo to hrozné. Mal som 18 rokov, bol som na ostrove s kamarátmi a zrazu prišiel niekto, kto 72 minút len vraždil,“ opisuje minúty plné hrôzy Ole. Ten bol na ostrove, patriacom mladým liberálom, v kempe, pretože kandidoval do mládežníckeho mestského zastupiteľstva. „Mali sme sa učiť písať články, debatovať, bola tam mládež z celého Nórska,“ spomína. Namiesto radostných okamihov však prišiel okamih, ktorý sa do svetovej histórie zapísal krvavými písmenami...
Záchrana kamarátky
Všetko sa to začalo útokom v Osle, kde Breivik uložil bombu a odtiaľ sa presunul na Utøyu. „Počuli sme len výstrely, ale nevedeli sme, čo to je, lebo dovtedy sme nikdy nepočuli strieľanie zo zbrane. Zrazu bolo počuť krik, to sme si už uvedomili, že niečo nie je v poriadku. Utekali sme teda a ukrývali sme sa. Trvalo to 72 minút, ale nám sa zdalo, že je to nekonečné,“ hovorí Nór, ktorý stihol ešte zavolať svojim rodičom a lúčil sa s nimi. „Povedal som im, že ich mám rád, že boli najlepší rodičia na svete a že teraz umriem, pretože som si to skutočne myslel,“ spomína na strašné okamihy.
