Ako jeden z hlavných dôvodov uviedol rastúce bezpečnostné hrozby zo strany Ruska po jeho invázii na Ukrajinu, TASR informuje podľa agentúry AP. Kristersson zorganizoval v pondelok v Štokholme stretnutie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a s premiérmi severských krajín - Dánkou Mette Frederiksenovou, Nórom Jonasom Gahrom Störem, Fínom Petterim Orpom a Islanďanom Bjarnim Benediktssonom.
"Svojich susedov si dlhodobo vážime, ale zároveň sme podcenili význam konkrétnej a funkčnej spolupráce," skonštatoval Kristersson pre švédske hospodárske noviny Dagens Industri a dodal, že dobrá spolupráca si vyžaduje stretnutia, spoznávanie a snahu o rozšírenie spoločného severoatlantického a európskeho spojenectva.
Frederiksenová poukázala na doterajšie obdobie mieru v Európe. "Celé desaťročia sme žili veľmi pokojne a bez veľkých hrozieb pre Európu. Osobne si však myslím, že tieto časy sa skončili," vyhlásila. Podľa nej správanie sa Ruska prinieslo začiatok novej éry a na túto skutočnosť bude potrebné reagovať v "každodennom živote".
V litovskom hlavnom meste Vilnius premiérka Ingrida Šimonyt v ten istý deň zorganizovala stretnutie s premiérkami z ďalších dvoch pobaltských krajín - predsedníčkou estónskej vlády Kajou Kallasovou a šéfkou lotyšského kabinetu Evikou Siliňovou.
Švédsko vstúpilo do vojenskej aliancie NATO v marci 2024, susedné Fínsko v apríli 2023. Zo strany dovtedy neutrálnych štátov išlo o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu.
