Učia sa milovať
Proces adopcie je výzvou nielen pre dieťatko, ktoré si musí zvyknúť na nové prostredie, ale aj pre rodičov, ktorí prijali úplne nového člena domácnosti. „My sme najprv videli fotku, no z tej sme nemali žiadnu emóciu. Jediné, čo som vedela, bolo, že to dieťa je opustené, a to bol pre mňa kľúčový argument, prečo ísť na stretnutie,“ spomína blondínka. Až postupom času vzniklo medzi Vinczeovcami a synčekom pevné puto.
„Pri porodenom dieťati nastáva prirodzený bonding, ktorý sa začína budovať od prvého dňa. My to musíme budovať a trošku plánovať. Týka sa to aj kontaktu telo na telo. Spíme v jednej posteli, napríklad. Pri adoptovaných deťoch sa niektoré veci musia robiť viac, lebo pri biologických je to automatickejšie,“ vysvetlili manželia, ktorí synčeka milujú tak, akoby bol ich biologický potomok.
„Nevieme to porovnať, ale stáva sa, že biologickí rodičia nemilujú svoje deti. Zároveň je biologická matka po pôrode vyčerpaná. Ja som si týmto neprešla. Vzali sme si skoro 5-mesačné dieťa. No ja si neviem predstaviť, že by som ľúbila viac,“ podotkla Adela. „O biologických rodičoch nevieme takmer nič, kde sú, ako sa majú. O otcovi vôbec a o matke vieme len jej meno a vek,“ doplnili na záver Vinczeovci.
