V piatok 17. mája uplynie od týchto tragických udalostí 50 rokov. V histórii konfliktu v Severnom Írsku sa nazývajú 70. roky minulého storočia "krvavým desaťročím", ktorého najčernejšiu kapitolu napísali práve udalosti v Dubline a Monaghane.
Presne pred 50 rokmi – v piatok 17. mája 1974 – o približne 17.30 h vybuchli v autách v centre hlavného mesta Írska počas dopravnej špičky tri bomby. O hodinu a pol neskôr vybuchla pred krčmou v meste Monaghan na severovýchode Írskej republiky ďalšia nálož. Stalo sa tak bez akéhokoľvek varovania. Pri týchto bombových útokoch zahynulo 33 ľudí vrátane tehotnej mamičky, pričom takmer 300 ľudí utrpelo zranenia. Vek mŕtvych sa pohyboval od piatich mesiacov do 80 rokov.
K útokom došlo v tretí deň štrajku Ulsterskej rady pracujúcich (UWC). Ten vyhlásili unionisti, ktorí boli proti dohode zo Sunningdalu podpísanej v decembri 1973. Štrajkujúci sa postavili proti deľbe politickej moci s írskymi nacionalistami.
Bezprostredne po bombových útokoch odmietli Ulsterské doborovoľnícke sily (UVF) zodpovednosť za tragédiu. Polícia však neskôr zistila, že všetky štyri autá mali ulsterské poznávacie značky a dve z nich odcudzili v protestantských oblastiach Belfastu. Po takmer dvadsiatich rokoch, v júli 1993, sa napokon UVF k útokom prihlásila.
