Aj on je dôkazom, že aj s horšími kartami sa dá v živote vyhrať. Adrián študuje už druhú školu, uvažuje o doktoráte a pripravuje sa na konkurz do Štátnej opery. Adrián s rodinou bývali v skromnom príbytku v telgártskej osade.
„Bolo to náročné. Otec nemal prácu. Nemali sme kde bývať. Navyše, pre spory otca a starostu som musel prestúpiť v poslednom ročníku do inej základnej školy,“ opísal neľahké detstvo nadaný huslista. K svojmu obľúbenému hudobnému nástroju sa dostal tak, že sa zvykol pozerať na to, ako hrajú ich rómski hudobníci a veľmi sa mu zapáčili husle.
„Môj starý otec tiež hrával na husliach. Pôsobil aj v ľudovom súbore. Práve on mi ukázal základy hrania. No ja som chcel vedieť ešte viac,“ ozrejmil Adrián, ktorý sa sám rozhodol navštevovať základnú umeleckú školu. Rodičia mu v tom nebránili. Naopak, boli radi, že sa nepustil zlými chodníčkami.