Podľa prieskumu totiž nemyslíme na horšie časy, zbytočne veľa míňame a zadlžujeme sa. Ako sa tomu vyhnúť? Držte sa jednoduchého vzorca, ktorý odporúčajú experti na financie. Presne tak zistíte, koľko percent z mesačného platu môžete minúť na úvery, sporenie či na bežné výdavky.
Pre životnú pohodu nie je dôležité, aby bolo v kondícii len vaše telo, ale aj peňaženka. Nadácia PARTNERS zisťovala v prieskume k pondelkovému dňu Finančnej gramotnosti, ako sú na tom financie Slovákov. „Tohtoročný prieskum nám ukázal, že Slováci majú stále pomerne zlý prístup k vedeniu osobných financií,“ upozorňuje Jana Mokráňová z PARTNERS. Podľa nej si neuvedomujú hroziace riziká a podceňujú finančnú rezervu pre prípad nepredvídateľných okolností. No najmä nevedia, ako správne hospodáriť s mesačným rozpočtom tak, aby si zabezpečili lepšiu finančnú kondíciu,“ tvrdí Mokráňová.
Ideál nie je pre každého
Samozrejme, tento vzorec sa nedá uplatniť na každého a za všetkých okolností. Mnohí Slováci totiž bojujú s nízkymi príjmami a žijú od výplaty k výplate. „Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli až takmer dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok,“ povedala analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Ako doplnila, každý piaty z nás zarobil menej ako 500 € mesačne. Podľa expertov je však dobré skúsiť sa k ideálnemu finančnému vzorcu aspoň priblížiť. „Finančné miery Slovákov je dobré chápať ako návod, ako sa zorientovať v oblasti hospodárenia so svojimi vlastnými peniazmi,“ vysvetlil odborník na financie Maroš Ovčarik.
10 rád pre zdravý rozpočet
1. 10 % z platu si odložte hneď ako dostanete výplatu.
2. Snažte sa nasporiť toľko peňazí, aby ste mali rezervu vo výške 6 platov.
3. Na dovolenku, či nový televízor si začnite sporiť až keď budete mať bokom 6 mesačných platov.
4. Najmä tí, čo sú živiteľmi rodín, by mali mať životné poistenie.
5. Na penziu myslite už teraz, spoliehať sa na to, že vám pohodový dôchodok zabezpečí štát, je podľa odborníkov nerozumné.
6. Čím skôr sa zbavte všetkých spotrebných úverov či splátok.
7. Ak platíte na pôžičkách viac ako 30 % z platu riskujete, že to váš rodinný rozpočet nezvládne.
8. Majte prehľad nad výdavkami, ideálne je, aby ste si všetky zapisovali.
9. Ak náklady na stravu, oblečenie, kino a iné bežné výdavky prekročia 40 % z mesačného platu regulujte ich.
10. Ušetriť môžete ak budete kupovať len to, čo potrebujete, výdavky za energie znížite šetrením, či zmenou dodávateľa, benzín hospodárnejšou jazdou, možností ako ušetriť nejaké to € je veľa.
Čistý priemerný plat 661 €
Výplatu by ste si mali rozdeliť podľa vzorca 10:20:30:40
10% na finančnú rezervu - 66,10 €
20% na poistku a sporenie na penziu - 132,2 €
30% na splátku úverov - 198,30 €
40% na bežné výdavky v domácnosti - 264,40 €
Rodina Renáty Suchej (32) z Trnavy,
ktorá má päť detí musí vyžiť z 315 eur mesačne. Ich výdavky sú však 330 eur, v mínuse sú teda minimálne 15 eur mesačne. Odborník na financie tvrdí, že presne v tomto prípade vzorec na rodinný rozpočet neplatí. "Ak sa pani Suchej ešte nepodarilo nájsť prácu, mala by si nájsť minimálne prácu na čiastočný úväzok či brigádu. Inak zostáva už len obrátiť sa na neziskové organizácie a nadácie so žiadosťou o pomoc," tvrdí Maroš Ovčarik.
Sporíme málo
V Banskobystrickom kraji
si dokáže pravidelne mesačne šetriť až 57 % obyvateľov. Naopak, najmenej je takýchto ľudí v Bratislavskom, Trnavskom a Košickom kraji.
Na dôchodok
najviac myslia Slováci vo veku 35 - 54 rokov. Z krajov vedie Banskobystrický s 35 % a najmenej si na staré kolená šetria ľudia zo Žiliny - 20 %.
18 až 24 rokov
má priemerný človek, ktorý je najviac otvorený pôžičke od nebankovky. Jeho plat je do výšky 500 eur. Najviac otvorení tejto možnosti pôžičky sú Prešovčania.
44 % Slovákov
by si aj chcelo sporiť peniaze na lepší dôchodok, ale nemajú na to dostatočný príjem.
Vyše 2/3 z nás
si podľa prieskumu nedokážu mesačne odložiť ani minimálnu sumu 10 % z príjmu.
Polovica
z tých, čo sporia, si peniaze odloží hneď, ako im na účet príde výplata, naopak 42 % tak urobí až na konci mesiaca, ak im niečo zostane.
Nedotknuteľnú finančnú rezervu
má len 18 % Slovákov, ďalších 23 % po takýchto peniazoch siahne len v najnutnejších prípadoch.