Milan Ondrík sa zhostil roly obávaného mafiána: Dusno v súkromí kvôli Černákovi? Rodina neostala ticho!

Aj napriek tejto skúsenosti však nič neľutuje a celé nakrúcanie berie ako veľkú skúsenosť. O tom, ako vníma aktuálnu situáciu a či sa podľa neho mohol boss slovenského podsvetia polepšiť, porozprával pre Nový Čas.

Ako vás ovplyvnila filmová postava Černáka?

Kubo (Jakub Kroner, režisér filmu, pozn. red.) ma asi vybral aj preto, lebo v sebe nejakú tú prirodzenú autoritu mám. Ale musel som si ju na pľaci udržiavať, pretože ja som také večné dieťa. Rád sa smejem, rád sa zabávam. Na pľaci som sa však nerozptyľoval a aj s ľuďmi som sa menej stretával mimo záberov. Bol som plne sústredený na tú postavu. Toho Milanka Ondríka som si nechával niekde bokom odloženého.

Zasiahlo vám to aj do rodinného života?

Bol som taký aj doma. Upozornila ma na to moja Zuzka. Že ona sa už teší, keď sa to skončí, pretože mi to presahuje do súkromia. Ja som si to neuvedomoval, ale veľmi neadekvátne som jej na to zareagoval, že mi do očí povedala pravdu, a uvedomil som si to. To obdobie som však miloval. Tešil som sa na každý záber a akciu. Hral som sa ako malý chlapec, ako banda, čo sa napríklad rada hrá so zbraňami. Bol som zvedavý, kam to až pôjde.

Stretli ste sa so samotným Černákom. Ako prebehlo vaše stretnutie?

Bol som za ním, pretože som od produkcie mal túto možnosť a ja by som bol ako profesionálny herec úplný blbec, ak by som tú možnosť nevyužil. Chcel som sa opýtať na konkrétne situácie, ktoré boli v scenári napísané, ako ich on sám prežíval. Bol to profesionálny prístup v práci a záujem. To, že som sa s ním osobne stretol, považujem za obrovské plus vo svojom živote. Nešiel som tam ako sudca. Mám pocit, že pri tom, čo z neho vyžarovalo, tak som sa nestretol s Mikulášom Černákom z 90. rokov, ale s úplne iným človekom. Boli tam vzájomné sympatie, myslím, že bol rád, že ho budem hrať práve ja. Mne by to asi tiež nebolo jedno, kto by ma hral. Keď sme sa rozprávali, tak sa mu tiež nerozprávalo ľahko a rád by sa vrátil späť opraviť chyby, ktoré spáchal, ale ja nie som ten, kto by to mal súdiť, ani z úcty k pozostalým.

Na ďalšej strane sa dočítate, ako sa Ondrík na úlohu pripravoval >>>