Rozhodnutie o tom, že profesionálna životná púť Ivana Bellu sa bude uberať smerom k vesmírnym výšinám padlo v roku 1998. "Rozhodol som sa v okamihu, keď som sa dozvedel, že Slovensko hľadá dobrovoľníkov z radov pilotov vojenských nadzvukových lietadiel. Oficiálne rozhodnutie padlo v Rusku, v Centre prípravy kozmonautov, kde ruskí špecialisti oznámili, že z finálnej štvorice kandidátov ja a Michal Fulier spĺňame požiadavky na to, aby sme mohli absolvovať náročnú prípravu, na konci ktorej jeden z nás skutočne do vesmíru poletí. Definitívne potvrdenie toho, že poletí posádka, ktorej členom som bol aj ja, padlo pár dní pred samotným štartom," zaspomínal si prvý a jediný slovenský kozmonaut.
Samotný štart sa uskutočnil 20. februára 1999, kedy Ivan Bella vzlietol do vesmíru z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane na kozmickej lodi Sojuz TM-29 ako člen medzinárodnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky. Z vesmírnej misie Štefánik sa vrátil 28. februára 1999. Let trval 7 dní, 21 hodín, 56 minút, počas ktorých uskutočnil 125 obletov okolo Zeme. Ivan Bella sa stal v poradí 385. človekom v kozme.
V rámci vesmírnej misie plnil vedecký program vypracovaný ministerstvom školstva v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV). Súčasťou programu bolo šesť unikátnych vedeckých projektov, z ktorých štyri splnil vo výške 350 kilometrov na palube orbitálneho komplexu MIR. Ktorý z nich bol pre neho najpútavejším, najzaujímavejším?
Pokračovanie na ďalšej strane >>>