Izrael považuje Rafah, ležiaci na hranici Pásma Gazy a Egypta, za poslednú baštu militantného hnutia Hamas, ktorého októbrový útok na juh Izraela a paralelný únos rukojemníkov vyvolal prebiehajúcu vojnu v pobrežnej enkláve. Izraelská armáda sa odvtedy snaží militantov zlikvidovať.
Washington niekoľko týždňov verejne vyjadroval nesúhlas s plánovanou izraelskou operáciou v Rafahu. Izrael napokon 6. mája nariadil evakuáciu Palestínčanov v určitých častiach tohto mesta, do ktorých následne začali vstupovať vojaci aj tanky. "Sme odhodlaní rozšíriť pozemnú operáciu v Rafahu, aby sme zničili Hamas a získali späť rukojemníkov," píše sa vo vyhlásení kancelárie Galanta, podľa ktorého to minister povedal poradcovi Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.
Podľa Izraela sa v Rafahu okrem militantov nachádzajú aj desiatky unesených rukojemníkov. Západ aj Egypt, naopak, vyjadrujú obavy o osud stoviek tisícov Palestínčanov, ktorí v tomto meste našli dočasné útočisko pred vojnou. Agentúra OSN pre palestínskych utečenecov (UNRWA) v pondelok odhadla, že približne 810.000 ľudí ušlo z Rafahu od vyhlásenia evakuácie izraelskou armádou začiatkom mája. Podľa Reuters ide o možno aj viac než polovicu predvojnovej populácie mesta.
Galant podľa svojej kancelárie Sullivanovi predstavil opatrenia, ktoré Izrael podnikol "na účely evakuácie obyvateľstva z oblasti Rafahu a na zaistenie primeranej humanitárnej podpory". Izraelská armáda tvrdí, že v Rafahu objavila desiatky tunelov z Egypta. Káhira predtým odmietla špekulácie o cezhraničnom pašovaní do Pásma Gazy ako "klamstvá".
