Podľa Ležatkovej z analýzy vyplynulo, že muži s vyšším vzdelaním trpia depresiou menej často. Ťažkosti však zhoršujú problémy so spánkom, a to ženám aj mužom. K ich nárastu podľa výskumu dochádzalo postupne od roku 2017 s výnimkou obdobia od marca 2020 - vtedy sa na určitý čas symptómy depresie u mladých znížili. Anders si to vysvetľuje pocitom súdržnosti zo začiatku pandémie.
O niekoľko mesiacov však hodnoty výrazne narástli, podľa vedcov v dôsledku dlhodobého stresu a neistoty. Vysoké zostávali aj v nasledujúcich rokoch, čo podľa nich ukazuje na trvalé dôsledky pandémie na duševné zdravie. Tá spolu s ďalšími udalosťami ako vojna na Ukrajine vplývala aj na zvyšovanie miery vyhorenia.
Výskum podľa vedcov ukázal, že mladí dospelí sú najmä v oblasti duševného zdravia vystavení vysokému zaťaženiu a vypätiu. Poukázali aj na vzťah medzi duševným zdravím a akademickým úspechom. Ten podľa nich naznačuje, že je nevyhnutné integrovať psychologickú podporu do vzdelávacích a profesijných poradenských programov. Zvláštnu pozornosť v otázkach úzkosti, depresie a vyhorenia si podľa výskumníkov vyžadujú aj pretrvávajúce genderové rozdiely.
Aby sa zvýšila ochota mladých dospelých vyhľadať odbornú pomoc, je zásadná osveta. Do popredia verejného záujmu by sa podľa nich mali dostať výchovno-vzdelávacie kampane, verejné debaty či otvorené diskusie na tému duševného zdravia. "Podpora duševného zdravia je kľúčová pre budovanie odolných komunít, ktoré sú schopné efektívne čeliť výzvam," dodali odborníci z 1.LF UK.
