Rokovanie europarlamentu o témach slovenskej domácej politiky podľa Beňovej priamo iniciovali členovia slovenskej politickej opozície. Úroveň debaty bola podľa nej veľmi nízka, smerovaná skôr na slovenskú politickú scénu a poslancov z iných členských krajín bolo v pléne len minimum. "Spôsob, akým to bolo komunikované na demonštráciách, spôsob, akým to bolo komunikované v EP, kde opoziční poslanci hovorili o Slovensku ako o mafiánskom štáte a urážali vládu, je neprijateľný. Toto sa nikdy nemalo stať," konštatovala.
Pripomenula, že podľa prvých medializovaných vyjadrení bol páchateľ atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) ochotný vraždiť okrem iného preto, že nebol spokojný so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). "S ktorým nič nemal, predpokladám, že s ním nikdy neprišiel do kontaktu. Nesúhlasil s odvolaním Jána Mazáka, s ktorým nič nemala vláda, lebo ho odvolala Súdna rada SR," konštatovala Beňová. Pýta sa, odkiaľ mal páchateľ informácie, na základe ktorých sa radikalizoval.
Beňová tvrdí, že už pred parlamentnými voľbami apelovala na profesionalitu médií, aby volili korektnejší slovník, ale bez úspechu. Po parlamentných voľbách sa podľa nej situácia neupokojila, ale radikalizovala sa ešte viac a pribúdali aj opozičné demonštrácie organizované z rôznych dôvodov. Beňová pripúšťa, že v minulosti rôzne mítingy organizoval aj Smer-SD, nikdy však podľa nej nezvolávali ľudí pred domy, kde bývajú konkurenční politici a nenosili tam transparenty s truhlami alebo prečiarknutými fotografiami oponentov.
"Každý musí prevziať svoju časť zodpovednosti, ale z môjho pohľadu jej najväčšia časť bola na opozícii, najmä Progresívnom Slovensku a médiách, ktoré podporujú Progresívne Slovensko," tvrdí Beňová. Za pozitívum však považuje rozhodnutie Národnej rady SR jednohlasne, krížom cez celé politické spektrum, schváliť uznesenie odsudzujúce atentát na premiéra aj násilie ako také.
