Ako ste sa dostali k úlohe Mikuláša Černáka?
Mal som informáciu a vedel som, že sa niečo také pripravuje. Čakal som na pozvánku na kasting a kamerové skúšky, pretože niekde vnútri som tak cítil, že by som si vedel predstaviť hrať v tom nejakú postavu. Mafiánska tematika ma celkovo vo filmovom priemysle neskutočne zaujíma. Myslím, že na našom malom Slovensku máme o čom rozprávať, čo sa týka témy mafie, povedal by som, že sme na prvých priečkach v rámci udalostí a toho, čo sa tu udialo. Tešil som sa na to a to som ešte netušil, že scenár od Mira Šifru bude taký geniálny. Išli sme vyslovene do kuchyne týchto ľudí, a tak s nimi budeme zažívať osudy týchto hrdinov a antihrdinov. Teším sa, že tento film bude absolútne odlišný od tých slovenských klasických filmov, ktoré sa snažia pomenovať 90. roky alebo roky, v ktorých bol organizovaný zločin.
Na konkurz vás teda nakoniec zavolali...
Áno, zavolali mi a aj som potom na to zabudol. Veľmi dlho sa pripravoval alebo písal samotný scenár, boli to nejaké štyri roky. Točilo sa to počas celého roka, čo bola vlastne tá posledná fáza, keď som film už len natočil a ako keby už len zlízol tú smotanu.
Aké boli vaše pocity, keď ste zistili, že ste dostali hlavnú rolu?
Chodil som na príjemné kastingy pred kamerou s režisérom Jakubom Kronerom, kde sme hrali rôzne postavy z filmu. Myslel som si, že keď prejdem nejakou fyzickou premenou, mohol by som hrať hlavnú postavu. Vedel som, že to tiež nebude jednoduché kvôli spôsobu, akým uchopiť tú postavu. Či ho vlastne chcete kopírovať, lebo ho každý pozná, natočili sa o ňom už nejaké dokumentárne filmy. Navyše, málokedy sa točí film o človeku, ktorý ešte žije. Neviem, či to pre mňa bola výhoda. Museli sme s režisérom vymyslieť, ako na to pôjdeme. To, akým kľúčom to uchopíme, bolo pre mňa zásadné v tom, že ideme robiť umelecké dielo o období a o postave Mikuláša Černáka, a nie dokument. Keď som si to pomenoval, tak ma to vlastne ako keby oslobodilo. Veľa konkrétnych situácií sme sa snažili napodobniť, ale ten skutočný príbeh som musel prefiltrovať cez postavu Milana Ondríka. To znamená, že všetky smutné a tragické udalosti som filtroval cez svoje emócie, že som vytvoril samostatný charakter, pretože som nechcel skĺznuť do toho, že začnem robiť kópiu, aby to nebola paródia.
Bude to teda niečo originálne?
To určite áno. Proste je to vymyslený charakter, ale s črtami, ktoré, samozrejme, aj s celkom, keď sa vytvorila maska, a myslím si, že sa naňho aj podobám. Teším sa na to, keď to budú môcť ohodnotiť aj diváci. Držal som sa scenára, ktorý bol alfou a omegou, kotvou, ktorá ma držala, akým smerom mám tú postavu ťahať, odkiaľ ide a kam sa vyvinie, a je to svetová rarita.
