„Lukáš vedel opravovať autá, otcovi pomáhal vo voľnom čase v garáži. Práve rodina prežíva najväčšiu bolesť. Do poslednej chvíle neverili, že ich milovaný syn prišiel o život. Veď mal ešte toľko plánov. Priateľku Lenku požiadal o ruku v Prahe a v septembri sa mali brať. Je to nesmierna tragédia, tak veľmi sa tešil na rodinu,“ neudržal slzy jeden z kolegov a kamarátov. Mladý muž nebol len profesionálny hasič, ale aj dobrovoľný, pričom slúžil v Trenčianskych Stankovciach (okr. Trenčín).
Ani tam na neho nemajú krivé slovo. „Lukáš, tvoj nečakaný odchod bude pre nás všetkých ranou, ktorá sa nikdy nezahojí. Úprimnú sústrasť rodinám, úprimnú sústrasť tomuto svetu, ktorý si svojimi činmi robil lepším. Odpočívaj v pokoji,“ napísali kolegovia mužovi, ktorý iba deň pred smrťou oslavoval 27. narodeniny.
Po Mariánovi († 43) zostalo dieťa
Ostrieľaný veterán zboru so srdcom zo zlata a s láskavým pohľadom. Desať rokov hasil požiare, pomáhal pri kalamitách, no osudnou sa mu stala situácia, ktorej nemohol zabrániť. S kolegom Lukášom stál na diaľnici pri niekoľkotonovej cisterne, ktorú zdemoloval náraz poľského kamióna. Pritom ráno toho dňa obaja v základnej škole v Bošáci (okr. Nové Mesto nad Váhom) trénovali evakuáciu. To potvrdili aj z obecného úradu. „Dnes na našej škole prebehlo previerkové cvičenie pod vedením profesionálov z HaZZ z Nového Mesta nad Váhom a za pomoci DHZ Bošáca, DHZ Zemianske Podhradie a DHZ Zabudišová. Žiaľ, večer sme sa dozvedeli smutnú správu, že dvaja chlapi z radov profesionálov sa už domov nevrátia, zahynuli pri plnení služobných povinností. Hrozná tragédia. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine, kamarátom, známym a hlavne všetkým hasičom. Česť ich pamiatke!“ napísali z úradu v Bošáci.
Mariánova smrť však najviac zasiahla jeho partnerku a jeho dieťa. No smútia aj jeho bývalí kolegovia z radov mestskej polície. „Bol tichý, ale veľmi dobrý chlap. Veľmi šikovný a odhodlaný pre dobré veci, činy. U hasičov sa našiel,“ zaspomínal jeho exkolega, ktorý verí, že Marián zomrel vtedy, keď bol najšťastnejší, lebo pomáhal, keď bolo treba.
