Umelkyňa tvrdí, že jej život má pre ňu hodnotu dovtedy, kým je schopná ho zvládať sama. "Nechcem ho nechať napospas niekomu inému a byť na príťaž. Tak nechcem žiť," hovorí razantne Studenková, ktorá podľa svojich slov veľmi často rozmýšľa nad smrťou a ako tvrdí, rovnako to má aj jej kolega z fachu Maroš Kramár.
"Myslím si, že asi my, ktorí nie sme veriaci, sa začíname zmierovať so smrťou preto, lebo celý život sme zodpovední za seba, za to čo sa s nami deje, čo robíme... a nechceme byť nikomu na obtiaž a keď začíname pociťovať, že už to nejde tak, ako to išlo," zamýšľa sa herečka a pokračuje: "Ubúdajú nám sily, máme nejaké svoje trápenia, choroby a bolesti... Tak pomaly sa zmierujeme s tým, že však už by sa toho až tak veľa nestalo, keby som tu nebol... lebo už som dosť veľa spravil, vykonal niečo po mne možno aj zostane."
Studenková si hovorí, že dožívať a byť niekomu na obtiaž nie je to, čo si niektorí predstavujú na sklonku života. "A preto sa tak možno dopredu zmierujeme s tým, že bodaj by ten koniec prišiel naraz, nech to skončí... to by bolo to najkrajšie, čo by sme si mohli predstaviť... že nech to rýchlo skončí... a možno aj zajtra..." dodáva herečka v dokumente o jej živote.
