„Mal úžasnú pani učiteľku, ktorá mi bola oporou. Kristián sa tam prvýkrát ocitol v kolektíve. Naučil sa písať a počítať,“ prvýkrát sa milujúca mamina usmiala. „Jeho reči je ťažšie rozumieť. Doma je neporiadok, ale pre neho ide o organizovaný chaos. Tak sa cíti najlepšie, no návštevy k nám veľmi nechodia. Hlavne by sa mu nepáčilo, keby sa ich dotýkali iné deti,“ ukázala na veci okolo seba.
„Už viem, že som to mala riešiť skôr, no všade som počúvala, že to dobehne. Má mentálne ľahšie zaostávanie, v noci je plienkovaný, momentálne má stavy úzkosti, lebo sa trápi, že nevie hovoriť a pýta sa, prečo mu nerozumejú a prečo sa na neho stále pozerajú dospeláci. Sú situácie, keď si doma poplačem. Cítim sa vyčerpaná, ale nedá sa nič robiť. Kiko nebude samostatný,“ povzdychla si s tým, že žijú z výživného, pretože opatrovateľský príspevok ide na podnájom.
To, že sa uskromní, nie je až taký problém, no starostlivosť o syna ide plne na úkor jej voľného času. „Často dostávam otázku, čo rada robím, keď mám voľno. Neviem, čo to je ísť von alebo do kina... Milovala som divadlo a horské túry. To je minulosť,“ uzavrela.
