"Do nemocnice v Žiline som sa dostavil v hodine dvanástej v stave tzv. Addisonovej krízy s krvným tlakom 80/50, minerálnym rozvratom a o deväť kíl ľahší ako na jar," spomína na ťažké chvíle. "Vtedy som nevedel, čo spôsobuje môj stav. Horšie bolo, že to nevedeli ani lekári. Ani po týždni rôznych vyšetrení. Prevalencia Addisonovej choroby je nízka, len 9 až 14 prípadov na 100 000 obyvateľov vo vyspelom svete, čo znamená, že lekári s ňou neprichádzajú často do styku a nie vždy ju dokážu identifikovať. Tí v Žiline zjavne nemali šajnu, napriek tomu, že choroba bola v pokročilom štádiu a kričala na nich z čísiel mojich krvných výsledkov. Aspoň tak mi to vysvetlila endokrinologička v Bratislave, ktorá mi za pár minút stanovila diagnózu na základe výsledkov zo Žiliny," opisuje celú situáciu Tomáš.
S hormonálnou liečbou ale človek s Addisonovou chorobou dokáže žiť plnohodnotný život, čo je aj Tomášov prípad. "Ja som sa po prvých dávkach hormónov cítil ako znovuzrodený. Časom som sa vrátil do fitka, na bike, a čo ma teší najviac, na hory. Ľutujem len to, že som nehľadal lekársku pomoc včaššie a v lepšej nemocnici. Pravdepodobne by som sa vyhol viacerým nepríjemnostiam," skonštatoval na záver.
