Západné krajiny sa v posledných týždňoch čoraz viac rozchádzajú v otázke, či by ukrajinská armáda mala dostať povolenie útočiť aj na ciele v Rusku. Niektorí spojenci Kyjeva argumentujú, že ide o súčasť legitímnej obrany proti ruskej invázii, zatiaľ čo ostatní vyjadrujú obavy, že ich to zatiahne do konfliktu s Moskvou.
Stoltenberg pripomenul, že obmedzenia na použitie zbraní sú rozhodnutiami na úrovni jednotlivých štátov. "Vzhľadom na vývoj tejto vojny som však presvedčený, že nastal čas zvážiť niektoré z týchto obmedzení, aby sa Ukrajinci mohli skutočne brániť," povedal Stoltenberg v prejave na pôde Senátu Parlamentu ČR pred začiatkom neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe.
"V uplynulých týždňoch a mesiacoch sa väčšina ťažkých bojov odohráva pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice," povedal šéf Aliancie v súvislosti s bojmi v Charkovskej oblasti. To podľa neho umožňuje ruskej armáde útočiť na ukrajinské jednotky aj priamo z územia Ruska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiada zrušenie obmedzení, americký Pentagón to však doteraz vždy odmietol s odôvodnením, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine zbrane len na oslobodzovanie územia obsadeného Ruskom, nie na zasahovanie v samotnom Rusku.
Stoltenberg tiež upozornil na isté nedostatky v poskytovaní podpory Ukrajine. "V posledných mesiacoch pozorujeme vážne oneskorenia v poskytovaní vojenskej pomoci a vážne nedostatky, napríklad pokiaľ ide o protivzdušnú obranu a muníciu,“ skonštatoval.
Vo svojom prejave v Senáte podčiarkol dôležitosť nadchádzajúceho júlového summitu NATO vo Washingtone, na ktorom očakáva, že lídri prijmú dôležité rozhodnutia v troch oblastiach: posilnenie obrany Aliancie, zvýšenie podpory pre Ukrajinu a prehĺbenie partnerstiev NATO.