O čosi menej "plodným" spôsobom detekcie je metóda radiálnej rýchlosti, ktorá využíva nepatrné zmeny svetla vyžarovaného hviezdou. Tie spôsobuje Dopplerov jav, teda zmena vlnovej dĺžky a frekvencie elektromagnetických (alebo zvukových) vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa. Príkladom Dopplerovho javu je zmena tónu zvuku sirény blížiacej a vzďaľujúcej sa sanitky – zvukové vlny sirény blížiacej sa sanitky sú zhustené, preto je jej tón vyšší, zvukové vlny vzďaľujúcej sa sirény sú viac roztiahnuté, tón sirény je preto nižší.
Hlavnou výhodou metódy radiálnej rýchlosti je, že ňou možno detegovať aj planéty, ktoré počas obehu z nášho pohľadu neprechádzajú popred svoju materskú hviezdu. Obiehajúca planéta spôsobuje striedavé približovanie a vzďaľovanie sa hviezdy, vlny svetla vysielané hviezdou sa preto striedavo zhusťujú a rozťahujú podobne ako zvukové vlny v príklade so sanitkou. Táto metóda detekcie je však najúspešnejšia pri veľkých a masívnych planétach schopných spôsobiť výraznejší pohyb hviezdy, pri menších a ľahších planétach môže byť jej použitie problematické a nepresné.
Na možnosť, že okolo 40 Eridani A v skutočnosti žiadna planéta neobieha, upozorňovali vedci už v roku 2018. Namerané výsledky mohla podľa nich spôsobiť nielen tzv. superzem (planéta väčšia ako Zem, no menšia ako Neptún), vzniknúť mohli aj vibráciami či pohybmi hviezdy.
