Nečakal, že uspeje
Herman musel predčasne dospieť, a aby si mohol sám platiť za internát, začal písať do okresných novín. V tom čase netušil, že z neho raz bude hviezda. Na konkurz do televízie ho prihlásil kamarát a dokonca ho naň doslova uniesol svojím autom.
Aj keď mal moderátor v tom čase len 21 rokov a podmienkou v Markíze bolo, aby mal redaktor aspoň 25 rokov, zobrali ho. Začínal v Televíznych novinách, kde mu ako najmladšiemu, slobodnému redaktorovi dali na starosť sledovať tie najväčšie mafiánske príbehy zo slovenského podsvetia.
„Ráno som si napríklad našiel odrezanú hlavu mačky na rohožke. Boli momenty, ktoré boli dosť nepríjemné. Raz ma pred domom čakali ,hrubokrkí‘ chlapci, ktorí ma naložili do auta a odviezli ma do bratislavských mraziarní. Tam vtedy sídlil jeden z bosov podsvetia a potreboval sa porozprávať a vysvetliť, že mu moje reportáže tak trošku prekážajú a komplikujú biznis,“ priznal Herman, ktorého práca bavila aj so všetkými nástrahami.
Práca nad všetko
Úspechy v pracovnej sfére Patrika pohltili natoľko, že nemal čas budovať svoj osobný život a nikdy si nezaložil vlastnú rodinu. Napriek tomu sa cíti naplnený a kladie dôraz na dôležité témy, ktoré by sa mali v spoločnosti preberať.
„Chcem, aby sa táto krajina niekam posunula. Desať rokov som bol diplomat, bol som slušný, ale nezaberalo to. Je to na tejto generácii, aby sa nebála a nebola plachá,“ vyzval mládež.
