Momenty, keď nemal čo do úsť, nemal kam ísť a nemal nikoho, na koho by sa mohol obrátiť, ho poznačili na celý život. Napriek tomu sa stal zoceleným človekom, rozhodnutým podať pomocnú ruku každému, kto to potrebuje.
Patrik sa narodil do rodiny učiteľov. Ako sám hovorí, bolo to výhrou, no zároveň aj prekliatím. „Ja a moji súrodenci sme boli pokusní králici na všetky písomky. Na druhej strane ma to mnohým veciam naučilo a neskôr som to ocenil,“ prezradil pre portál Vidadu TV.
Keď mal šesť rokov, jeho rodičia sa rozviedli. Skutočné peklo však prišlo, až keď bol v puberte. V tom čase sa jeho mama rozviedla druhýkrát a do ich života vstúpil muž, ktorý na Patrika a jeho brata vyvíjal psychický nátlak a nikdy ich neprijal. Jedného dňa sa preto rozhodol, že odíde z domu.
Patrik Herman nevynechá pri návšteve lekárky túto vetu.
„So svojím bratom som sa ocitol na ulici,“ prezradil ďalej. Biologický otec, ktorý žil na Myjave, oňho bojoval a ponúkal mu strechu nad hlavou, no Patrik mal 16 rokov a nevedel si predstaviť, že sa z Trnavy presťahuje úplne inde.
„Ubytovanie mi poskytli ľudia z intrákov, pomohli mi. Pani kuchárky mi v krabičkách nechávali večeru, prebytky z obedov, aby som mal čo jesť, keď som prišiel zo školy a práce, lebo som si musel nejak zarábať. Títo ľudia ma potiahli,“ zaspomínal vďačne. Patrika náročné životné chvíle posilnili. „Už dnes si hovorím, čo ma nezabije, to ma posilní, no sám by som to vtedy nedal,“ vysvetlil.
