"Starovekí Egypťania zrejme v súvislosti s rakovinovými bunkami vykonali nejaký chirurgický zákrok. Dokazuje to, že na liečbu rakoviny používali aj experimentálne postupy," vysvetľuje chirurgický onkológ z univerzitnej nemocnice Sagrat Cor so špecializáciou na egyptológiu a spoluautor štúdie, profesor Albert Isidro. "Tento nález je jedinečným dôkazom snahy starovekej egyptskej medicíny liečiť či pochopiť pred vyše 4000 rokmi rakovinu. Do nášho chápania histórie medicíny vnáša jedinečnú novú perspektívu," uvádza paleopatológ profesor Edgard Camarós z Univerzity v Santiago de Compostela (USC).
Lebka č. 270 obsahuje tiež veľkú léziu konzistentnú s rozsiahlym poškodením karcinogénnym tumorom. Okrem toho sú na nej aj dve zahojené lézie z traumatických zranení, aké pri boji zblízka vytvárajú čepele zbraní. Zvláštne na nich je, že ich utrpela žena, pretože tento typ zranenia sa zvyčajne objavuje u mužov. Ak by sa ukázalo, že sa táto žena aktívne zúčastnila vojnovej výpravy, mohlo by to revolučne zmeniť pohľad na ženy a ich úlohu v dobových vojnových konfliktoch, tvrdí Tondiniová.
Poškodenie oboch lebiek dokazuje, že rakovina bola bežným ochorením aj v minulosti, hoci v súčasnosti sa miera jej výskytu zvyšuje vplyvom životného štýlu, stúpajúceho veku dožitia a nárastu množstva karcinogénov v životnom prostredí, uvádza štúdia.
Výskumníci však upozorňujú, že štúdium kostrových ostatkov prináša isté výzvy, ktoré najmä pri neúplných ostatkoch bez známej lekárskej anamnézy sťažujú vyslovenie akýchkoľvek definitívnych záverov. "Táto štúdia pomáha meniť náš pohľad a vytvára priaznivý základ pre budúci výskum v oblasti paleoonkológie. Na rozlúštenie záhady liečby rakoviny starovekými civilizáciami je však potrebný ďalší výskum," uzatvára profesor Camarós.
