"Skontrolovali ma, urobili všetky testy a nevideli typické znaky, ktoré by pri mozgovej príhode hľadali. Čiastočne to bolo preto, pretože som bola mladá. Nemala som pokles tváre. Vedel som chodiť, aj keď nie veľmi dobre. Mohla som zo seba dostať nejaké slová," povedala Jenna.
Po CT vyšetrení sa lekársky tím rozhodol, že Jenna pravdepodobne trpí optickou migrénou. Nasledujúce ráno, keď sa stále necítila dobre, neurológ nariadil ďalšie vyšetrenie s kontrastom – a vtedy sa mŕtvica konečne potvrdila. "Videli, že na ľavej strane môjho mozgu je blokáda a že som mala aktívnu mŕtvicu," povedala. Mladá žena bola okamžite letecky prevezená do inej nemocnice, kde mala urgentnú operáciu mozgu na odstránenie krvnej zrazeniny. "Očividne existovalo riziko smrti - ak by sme sa nepohli dostatočne rýchlo, časový rámec by sa skončil," skonštatovala Jenna.
Keď ju letecky prevážali do nemocnice, bola si istá, že zomrie a už nikdy neuvidí svojho manžela ani dcéry, ktoré mali v tom čase iba 8 a 4 roky. "Myslela som si, že už nikdy neuvidím svoje deti vyrastať a vydať sa, alebo že budem musieť žiť v nejakom vegetatívnom stave a už nikdy nebudem pracovať. Premýšľala som aj nad tým, či som povedala svojim dievčatám dosť krát, že ich mama miluje, alebo či vie môj manžel, aká som na neho hrdá,“ doplnila so slzami v očiach.
Keď sa Jenna prebudila po operácii na JIS, stála pred dlhou cestou k uzdraveniu. "Spočiatku som vôbec nemohla hovoriť. Nemohla som pohnúť ani s pravou stranou tela. Bola som uväznená vo svojej vlastnej hlave. Videla som, čo sa deje, a počula som ľudí, ktorí sa ma pýtali otázky, no nedokázala som im odpovedať."
Pokračovanie Jenninho príbehu si prečítate NA ĎALŠEJ STRANE ČLÁNKU!
