Redakcia Nový Čas

Ide o hladenie kože, do ktorej boli ľudia v danom období oblečení. Hladili ju v prvom rade preto, aby nebola príliš pevná a tvrdá. Pohodlnejší odev sa dosahoval tak, že ľudia používali jednoduché hladidlá. Išlo o kusy kameňa, dreva či leštené vulkanické sklo.

Prvopočiatky žehličiek

Ide o želiezkové žehličky. Vnútri mali vložené médium, ktoré vyhrievalo žehličku. Buď sa dnu vkladali nahrievané kamene, alebo železo či liatina. Tie sa najprv nahriali, potom dali dnu a tak sa žehlilo. Vyrábali sa v tvare archy či volského jazyka.

S odnímateľnými rúčkami

Aby sa odevy vyrovnávali čo najrýchlejšie, ľudia mali niekoľko náhradných kontaktných plôch, ktoré umiestnili na sporák či kachle, a keď im jedna vychladla, ihneď ju vymenili za tú predohriatu, aby nestrácali čas.

Už z názvu je jasné, že ide o kúsky, kde sa ako médium používalo drevené uhlie. To sa vkladalo dnu. Na krajoch ústili otvory, aby stúpajúce splodiny z uhlíkov neotrávili osobu, ktorá žehlila. V Európe sa žehličky na drevené uhlie začali rozširovať od polovice 18 storočia.

Od druhej polovice 19. storočia sa začal riešiť problém splodín horenia vychádzajúcich zo žehličky. Úlohou komína bolo odkloniť plyny tak, aby ich osoba používajúca žehličku priamo nevdychovala. Existovalo viacero komínových verzií, ktoré sa však väčšinou líšili len smerom vyústenia výpustu.

Postupom času sa začali objavovať pokusy o ekologické riešenie. Použité boli takmer všetky druhy prchavých látok (víno, ropa, benzín či petrolej), no zvíťazil lieh. Pre liehovú žehličku bola nevyhnutná malá naplniteľná nádržka a hlava horáka s 8 až 12 dýzami. Rúčka mala malú priehlbinu, do ktorej sa nalialo lieh, zapálil sa a plameň predhrial nádobu, aby sa iniciovala tvorba plynu.

Prvé sa vyrábali z liatiny. Plyn sa privádzal zhora alebo zozadu, horel vnútri a splodiny odchádzali von cez otvory vpredu. Tento ohrev bol síce nepohodlný kvôli neustále visiacej rúre žehličky, no s obľubou sa používal najmä v práčovniach či vo väčších šijacích dielňach. Bol však nevýhodný v tom, že v železnom tele bolo ťažké skontrolovať stav hlavy horáka.

Podstatnou súčasťou je vyhrievacie teleso. Prvá bola patentovaná v roku 1882 Henrym W. Seeleym v New Yorku. Jedným z významných vylepšení bolo zavedenie regulovateľnej teploty, čo umožnilo používateľom prispôsobiť teplotu podľa typu tkaniny. Obsluha sa stala jednoduchšou. Elektrické žehličky možno označiť za revolučný vynález, ktorý výrazne uľahčil život domácnostiam a zlepšil účinnosť celého procesu.

Expozícia v Košiciach prináša pohľad do histórie: Aj týmto sa žehlilo

Neobyčajná výstava v Košiciach: Sledujte, akú žehličku používali v praveku!

Redakcia Nový Čas

Kúzla Harryho Pottera v Lučenci? Sledujte, čo všetko nájdete na čarovnej výstave!

Podujatie Medokvet v botanickej záhrade v Nitre: Návštevníkov čaká bohatý program plný degustácii a koncertov!

Súvisiace