"Fuzáč rád larví v starých a chorých drevinách. Preto sa konkrétne choré stromy predstavujúce bezpečnostné riziko odporúča neodstrániť úplne, ale pristúpiť k zosadzovaciemu rezu, ponechaniu torza kmeňa," približuje samospráva.
Fuzáč alpský, modro zafarbený chrobák, sa vyskytuje v strednej a južnej Európe, južnom Švédsku, Malej Ázii a na Kaukaze. Na Slovensku má domov v Malých Karpatoch, Malej Fatre a na Vihorlate. Dosahuje veľkosť 15 až 38 milimetrov. Samčeky majú tykadlá asi dvojnásobne dlhšie ako telo. Dospelé jedince sa živia miazgou stromov, najpočetnejšie populácie sa viažu na pralesné porasty s padnutými alebo odumierajúcimi bukmi.
Fuzáč alpský je významnou súčasťou ekosystému lesa. Napáda choré stromy a pomáha ich rozkladu a postupnému zániku. Jeho larvy sú potravou ďatľov a drevokazných mravcov. Dospelé jedince sa často stávajú potravou lesných druhov vtákov, jašteríc a hmyzožravcov.
Samička kladie vajíčka do štrbín kôry čerstvo zoťatých, padnutých alebo odumierajúcich bukov. Z vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré v dreve žijú dva až tri roky. Vývin lariev je známy aj na hrabe, breste, lipe a gaštane. Posledné larválne štádium sa zakuklí tesne pod povrchom kmeňa a neskôr už ako dospelé imágo si vyhryzie otvor a odletí preč. Dospelé fúzače môžete pozorovať od júna do septembra. Poletujú okolo stromov, z ktorých sa vyliahli, prípadne v ich blízkom okolí. Aktívne sú najmä počas slnečných dní.
