Tón rozhoduje
Čínština je plná tónov. Slová nimi nadobúdajú často úplne odlišné významy. „Miestny dokáže porozumieť aj bez tónov, ale potom sa môže stať vtipná príhoda. Napríklad máme slovo maa - mama, ale s iným tónom znamená kôň. Ak ho však poviem dolným tónom striktne, tak jeho význam je nadávať,“ smeje sa. Študuje pedagogiku a pri výučbe prišla na spôsob, ako Slovákom cudzokrajnú reč podávať.
Vyvracia tvrdenia, že v čínskych školách používajú fyzické tresty. Ambiciózna blondínka nevedela poriadne po anglicky ani po čínsky, keď dostala prvé štipendium. „Chodila som na čínštinu, ale nič som z toho nemala. Učiteľ sa s nami rozprával v angličtine a priznal, že nevie učiť. Vraj prišiel na to, aby spoznal Európu,“ povzdychla si. V Číne najprv zvládla angličtinu, aby sa mala v internáte s kým rozprávať.
„Čo sa týka čínštiny, povedala som si, že spravím maximum, aby som sa ju za rok naučila. Nevedela som, či ešte dostanem štipendium. Učila som sa 16 hodín denne. Škola nám dávala 4 hodiny, moji spolužiaci sa učili asi 2 hodiny navyše. Za prvý rok som sa dostala na úroveň B2,“ hrdo dodala. Odvtedy je už v Číne štvrtýkrát.
