Na sneme Smeru v júni premiér Robert Fico rečnil, že chce vyriešiť kumulovanie funkcií. Túto otázku cez leto otvorili aj opoziční poslanci SaS či KDH. Minulotýždňová parlamentná rošáda však tento pokus o obmedzenie funkcií opäť zamietla pod koberec. Predsedníčka klubu Smer Jana Laššáková totiž vyradila všetky opozičné návrhy z rokovania, medzi nimi bol aj tento návrh.
„Vláda pripravuje návrh, ale nie o kumulovaní funkcií, pretože každý má podľa ústavy právo voliť a byť volený. Tento alebo budúci týždeň prejde do pripomienkového konania zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov, kde ktokoľvek, kto by mohol poberať viac príjmov, bude môcť poberať len jeden,“ povedala Laššáková.
Podľa jej slov sú v obmedzení funkcií opatrní, pretože ide o ústavný zákon a nemajú potrebný počet hlasov. Politický analytik to považuje za populizmus. „Osobne by som sa prikláňal k takej úprave zákona, aby sa nemiešala exekutíva so zákonodarnou mocou. Inak povedané, župan by nemohol byť poslancom. Ale poslanec VÚC by mohol byť poslancom NR SR,“ povedal Ján Baránek. Upozornil aj na konflikt záujmov, ktorý môže nastať, keď je poslanec aj županom, pretože si môže následne presadzovať zákony, ktoré mu ako županovi vyhovujú.
Transparency International (TI) zverejnil graf z dvoch volebných období (2010 - 2014), kde najväčšími absentérmi parlamentu sú, alebo boli práve župani a primátori. V priemere primátori vynechajú o 5 % hlasovaní viac ako ostatní poslanci. „Pri poslancoch aj starostoch obce nie je vidieť rozdiel v dochádzke. Na úrovni primátorov a županov naozaj vidno, že tam je toľko povinností, keď majú tú jednu funkciu, že v parlamente sú násobne viac neprítomní ako ostatní poslanci, “ povedal riaditeľ TI Gabriel Šípoš.
