Rozmýšľa o tíme
Svetlana okrem syna motivuje viacero detí. „Dôverujú mi, a keď sa do niečoho pustíme, ideme vždy vyhrať. Sú to normálne deti a môj syn tiež nie je génius. To, čo delí víťazov od nevíťazov, je to, že ich treba naháňať. Žijú v inom časovom režime. Väčšinou si spomenú dva dni pred termínom odovzdania a už to nie je také dobré, ako by to mohlo byť,“ konštatuje Svetlana, no dodáva, že je to pre nich ponaučenie do budúcna.
Vo svojom videu sa Pavol snažil zhodnotiť, čo je lepšie a čo nie, no bol obmedzený tým, že súťažiaci museli používať štatistické údaje. „On ako autista má rád, keď sa veci nemenia. Musel prekonať veľkú bariéru v tom, že neverí iným ľuďom. Dokonca ani mne už neverí,“ smeje sa Svetlana. Priblížila, že Pavol už vlani postúpil do európskeho finále, ale video si robil sám, a keďže nemali dobrú techniku, nebolo to také, ako mohlo byť.
„Tentoraz oslovil chlapca, ktorý mal lepšiu kameru. Pavol sa obával, či to natočí tak, ako chce, ale ukázalo sa, že je super a je aj veľký detailista,“ povedala Svetlana spokojne s tým, že jej syn už uvažuje, že aj budúci rok by s ním rád spolupracoval. Keďže mladík má trošku problém s výslovnosťou, tentoraz stavil na hercov. „Prešli ,konkurzom‘ a posunul sa až tak, že uvažuje, že na budúci rok si zoberie do tímu aj spolužiakov, aby mu ušetrili prácu,“ uzatvára s úsmevom Svetlana.
