„Keďže Klub bol založený v Žiline, osobitne ďakujem za tridsať rokov spolupráce s mestom Žilina a s 5. plukom špeciálneho určenia,“ povedal na Hlinkovom námestí, kde sa zišli stovky vojenských výsadkárov a veteránov prezident Klubu vojenských výsadkárov SR Ladislav Hreha (82). Podujatie svojou prítomnosťou podporil aj primátor Žiliny Peter Fiabane, ale nechýbali ani mnohé súčasné osobnosti z vojenského prostredia, medzi nimi aj samotní zakladatelia klubu, medzi ktorých patrí nielen prezident Ladislav Hreha, ale aj plukovníci Jozef Tuček, či Ľubomír Šebo.
Osobitné ocenenie, špeciálnu plaketu vyrobenú pri príležitosti 30. výročia Klubu vojenských výsadkárov Jozefa Gabčíka si prevzal lekár Ján Hanák (90), ktorý aj vo svojom úctyhodnom veku sa každý rok zúčastňuje Memoriálu Jozefa Gabčíka. Po založení žilinského klubu vznikli Gabčíkove kluby aj v Bratislave, Prešove, Banskej Bystrici, Trenčíne, Trnave, ale aj na Šumiaci, v Martine, Zlatých Moravciach a Sučanoch.
Príbeh lekára Jána Hanáka, ktorý ako sedemročný prežil so svojim bratom dva roky v koncentračnom tábore, vyráža dych. Nepoznal svojich starých rodičov, jeho stará mama zahynula v koncentračnom tábore v Osvienčime, zavraždené boli aj dve otcove sestry. Našťastie, vojnu sa podarilo prežiť obom jeho rodičom aj bratovi Jánovi, s ktorým skončil v detskom veku v Terezíne. „V Terezíne sa nám s bratom podarilo zamiešať sa medzi mužov, čo nám zachránilo život. Ostatné deti, ktoré zostali s matkami alebo boli samé, deportovali ďalej do vyhladzovacích táborov,“ spomína na strašné dva roky Ján.
Čo hovorí Ján Hanák o dvoch rokoch utrpenia, si prečítajte na ďalšej strane.
