Po oslobodení Terezína ušli sami s bratom strastiplnou cestou pešo až do Žiliny, aby začali nový život. Ján považuje za veľké šťastie a zhodu okolností, že sa ich najbližšej rodine podarilo holokaust prežiť. Po vyštudovaní medicíny pracoval ako chirurg v Žiline, neskôr sa stal posudkovým lekárom. Popri práci sa celý život aktívne venoval športu, stal sa dokonca krajským majstrom tenisu.
Ako dlhoročný tajomník Klubu vojenských výsadkárov každý rok organizuje Memoriál Jozefa Gabčíka, beh od kasární až k rodnému Gabčíkovmu domu v Poluvsí. Za tieto aktivity bol ocenený pamätnou medailou pred dvanástimi rokmi aj minulý piatok na radnici v Žiline. Ján je aj napriek ťažkému osudu optimista a vždy dobre naladený: "Dva roky nemôžu prevážiť osemdesiat rokov šťastia,“ hovorí s úsmevom sympatický lekár, najstarší bežec memoriálu na Slovensku.
