Miesto na rozvoj detských schopností
Detskí psychológovia sa všeobecne zhodujú v tom, že deti si na preliezkach posilňujú sebadôveru vo vlastné schopnosti. Je dôležité nechať ich skúšať čo najviac pohybov, nechať ich samostatne liezť na preliezky, aby sa naučili správne odhadnúť nebezpečenstvo pádu, ako aj zvládnuť pád samotný.
Samozrejme, preliezky vyberáme primerane veku, hoci deti vedia prekvapiť schopnosťami, o ktorých rodičia ani len netušili. Ak im totiž umožníme, aby sa od nás na chvíľu oddelili, deti si budujú zdravú sebaistotu a dôveru v okolitý svet a svoje vlastné schopnosti. Dieťa sa z času na čas pohľadom ubezpečí o prítomnosti rodiča a naďalej pokojne pokračuje v hre.
Ellen Sandseter, profesorka psychológie na Queen Maud Univerzite v Nórsku, povedala pre New York Times, že deti potrebujú riziko, aby dokázali zvládnuť svoj strach. A práve na to je ideálne ihrisko. Je logické, že je lepšie naučiť sa čeliť obavám v prostredí detského ihriska než vo veľkom svete.
Vo svojom prieskume E. Sandseter identifikovala šesť typov rizika, s ktorými by sa dieťa mali stretnúť. Sú to výška, rýchlosť, nebezpečné nástroje, nebezpečné elementy (voda, oheň), tvrdá hra (wrestling) a odchod z rodičovského dohľadu.
Rozdelenie podľa účelu a konštrukcie
- hojdačky, kývavé prvky
- kĺzačky (šmykľavky)
- kolotoče
- pieskoviská
- domčeky, veže
- preliezky
- kombinované zostavy
- lanové prvky
Kontroly detských ihrísk
Bežná vizuálna kontrola
- kontroluje sa celkový stav zariadení
- najmä nedostatky, ktoré by mohli byť spôsobené vandalizmom
- kontrola by mala byť zaevidovaná napr. v knihe detského ihriska alebo v inom písomnom dokumente
Prevádzková kontrola
- počas tejto kontroly sa vykonáva podrobnejšia inšpekcia vybavenia
- predovšetkým opotrebovanie zariadení
Ročná hlavná kontrola
- kontrolu by mali vykonávať špecialisti, nezávislí od prevádzkovateľa alebo majiteľa ihriska
- kontroluje sa poškodenie vandalizmom, menšie a väčšie opotrebovanie
- dlhodobé konštrukčné problémy, zmeny v súlade s požiadavkami noriem
