Do nemocnice sa vrátili hneď na druhý deň, kde ich čakali onkológovia aj neurochirurgovia. "Už to, že mi ráno zavolali, príďte do nemocnice, zasadlo konzílium, ma dostalo, vtedy som sa zosypala. Emmka bola v škole, nikdy v živote som tak zúfalo neplakala," spomína. Prvotné správy však boli celkom pozitívne, zdalo sa, že nádor bude operovateľný, nič však nebolo isté. "Nevedela som si predstaviť, že by som mala byť dvadsaťštyri hodín matkou, ktorú jej dcéra potrebuje, a súčasne byť dvadsaťštyri hodín prezidentkou. Inaugurácia mala byť o sedem dní," priznala Čaputová, ktorej spolupracovníčky radili, aby zatiaľ nič nerušila.
Jej dcéra Emma mala v tom čase pravidelné kontroly, na ktorých lekári zisťovali, či sa nádor mení, rastie, či je zhubný alebo nie. "Či moja dcéra zomrie alebo prežije,“ doplnila prezidentka, ktorej v nasledujúcich týždňoch dodávala odvahu myšlienka na dcéru. "Keď som kráčala za zvukov piesne Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, čítať prejav, zložiť sľub a stála som na pódiu, pozrela som sa na všetkých prítomných a bola som pokojná, pretože som si povedala len: Emmka," spomína na inauguráciu.
