"Cestu vyhľadania odbornej pomoci u mužov môže ovplyvniť kultúra, otcovstvo aj socioekonomický status. Tieto stigmy sú skutočné a hlboko postihujú mužov," tvrdí psychológ. U mužov sa to podľa neho často spája aj generačnými mýtmi o tom, že majú byť silní, nemajú si priznávať problémy, nemajú plakať a byť "baby".
"Výchova a vzory učia mužov vyrovnať sa s problémami sami alebo používať nezdravé správanie pri zvládaní," poznamenal Madro. Doplnil, že u mužov je tiež väčšia tendencia hľadať únikové správanie, napríklad užívanie alkoholu, drog či ponorenie sa do práce. V kontexte regiónov je podľa Madra v Bratislavskom kraji menšia stigmatizácia, menej stereotypov a viac príležitostí na získanie pomoci. Zahraničné štúdie potvrdzujú, že v menších mestách a na dedinách je riziko samovrážd vysoké práve pre stigmu a menej príležitostí na pomoc.
V pokusoch o samovraždu majú podľa svetových štatistík vyššie percentuálne zastúpenie ženy. U dokonaných samovrážd sú to však podľa Madra muži. Aj spôsob, ktorým sa rozhodnú ukončiť život, je fatálnejší. "Keď prežívame náročné situácie, tak kľúčovú úlohu zohráva práve komunikácia. Ženy majú väčšiu tendenciu vyhľadať a požiadať o pomoc, vnímajú to menej stigmatizujúco," poznamenal psychológ.