V Horskom parku, kde sme vtedy žili, býval oproti nám na ulici režisér Tibor Marček, ktorý po revolúcii začal robiť nejaké reklamy. Prvýkrát ma angažoval ako štvorročnú, to boli také prvé dotyky. Neskôr som nastúpila na základnú školu do Dúbravky, pretože tam muzikálové divadlo Alkana otváralo taký špeciálny ročník. Niečo ako konzervatórium, ale už vlastne od základnej školy. Počas vyučovania sme mali hodiny spevu, herectva, tanca... No a o tomto sa dozvedeli v Slovenskej televízii a prišli robiť konkurz. Vybrali si ma na nejakú krátku dokrútku o Marici bradavici. Veľmi sa im to páčilo a začali so mnou spolupracovať, za krátky čas mi ponúkli aj moderovanie. Boli to živé prenosy, na ktoré som sa veľmi pripravovala. Striedalo sa tam viacero režisérov, z ktorých jeden robil aj v dabingu. Spýtal sa ma, či by som to nechcela vyskúšať a odvtedy som začala dabovať. Potom som natočila s Magdou Pavelekovou detský večerníček. Detí nebolo nikdy veľa a ja som bola veľmi disciplinovaná, vždy sa mi chcelo a pamätám si, že som robila aj vo vysokých horúčkach.
Magda Paveleková († 84) odišla do hereckého neba: Takto si budeme pamätať prvú dámu slovenského humoru
Takže bolo jasné, že budete pokračovať na VŠMU...
Po ukončení francúzskeho bilingválneho gymnázia som spravila prijímačky, ale nenastúpila som, pretože sa tam udiali nejaké veci, ktoré sa mi nepáčili, a hlavne som dostala ponuku moderovať Ranný magazín, čo sa mi zdalo lákavejšie. Keby som nastúpila do školy, nemohla by som dabovať ani moderovať, čo ma veľmi bavilo. A viem, ako to v tejto brandži funguje - zíde z očí, zíde z mysle. Bola som od tej práce trošku závislá, a tak som išla študovať psychoterapiu, ktorá ma zase naplnila iným smerom.
