V rádiu moderujete naživo a idete na prvú dobrú, pred kamerou môžete opakovať scénu viackrát. Napriek tomu, čo je pre vás väčší adrenalín?
Vždy mám adrenalín, lebo som v týchto veciach veľmi zodpovedná. Myslím si, že zdravá tréma alebo väčšia sústredenosť, ktorá sa prejavuje jemnou napätosťou v dobrom zmysle slova, je podľa mňa žiaduca. Táto práca si vyžaduje, aby človek bol prítomný na tisíc percent. Len čo mu zabehnú myšlienky alebo sa nesústredí, je to okamžite počuť. Pomýli sa, zabudne, zabrbtne... Aj v dabingu je to tak. Stačí sa len obzrieť a už zabudnete nastúpiť, niečo zle prečítate. Herec musí byť úplne sústredený.
Vraj máte veľmi veľa záujmov a stále musíte niečo robiť. Čo vás zamestnáva aktuálne?
Rada získavam nové zručnosti a vedomosti, pretože mi to môže pomôcť aj v mojom povolaní. Ak si herec niečo prežije, tak to potom aj inak hrá. Aktuálne chodím na chorvátčinu.
Prečo práve tento jazyk?
Bývam v Devínskej Novej Vsi, kde pracujem v miestnej televízii a je tam veľmi silná chorvátska komunita. Máme tam chorvátsky festival, súbory, múzeum, spolky. Časť starej Devínskej rozpráva výlučne po chorvátsky. Často k nám prichádzajú delegácie z tejto krajiny, politici a veľvyslanci. Chcem teda aspoň niečo rozumieť. Je to vlastne krok smerom k občanom od starostu, máme to zadarmo, aby sa chorvátske tradície udržiavali. S mojou mamou sa ešte doma rozprávali po chorvátsky, so mnou už ona nie, takže pri mojej generácii sa to končí. Má to dosť veľký ohlas a na kurze je nás vyše 50.
