Stretli ste sa v rámci tejto postavy s nejakými negatívnymi ohlasmi?
Ja nie, väčšinou moja babka má túto smolu a všetko si zlizne. Mám pocit, že starší ľudia to viac prežívajú. Takže babka je z toho taká nešťastná, že stále ju s tým niekto otravuje a ona musí vysvetľovať. Na ulici ma ľudia zastavia, či som to ja, odfotia sa. Povedia mi, že vyzerám naživo inak a som oveľa milšia než v televízii. (smiech) Komentáre na internete radšej nečítam pre svoje psychické zdravie a pohodu.
Chceli by ste žiť v tom období?
Určite v tom vojnovom nie. Často sa o tom rozprávam s babkou, ktorá mi povedala, že to bolo naozaj hrozné, boli to ťažké časy a gardisti robili zle, bezdôvodne bili ľudí. Nikto sa nemohol ani krivo pozrieť. Zobrali vás a odsúdili za nič, našili vám, čo chceli a nikto neskúmal, či je to pravda, alebo nie. Mám taký veľký zmysel pre spravodlivosť, niekedy to bolo zbytočne na škodu, že som si obhajovala veci alebo ľudí, ktorí o to možno ani nestáli. Toto by bolo pre mňa asi ťažké, lebo s mojou povahou by som asi bola strašný rebel a nedopadla by som dobre.
A tá krásna móda sa vám páčila?
Tá bola krásna, ale viac sa mi páčila tá prvorepubliková móda aj to nastavenie ľudí. Minule ma zastavila triedna môjho staršieho syna a zavolala ma do kabinetu. Už som prevracala oči, čo sa deje. Chcela však vedieť, čo sa stane v Dunaji, no nemohla som jej to povedať ani pod hrozbou horšej známky. (smiech) Povedala mi však, že som ako vystrihnutá z tej doby. Máme v Dunaji naozaj retro kostýmy pozháňané zo zahraničia. Je to cítiť, lebo sú vlnené, všetko to pichá, no úplne príjemné tie materiály v tom čase veru neboli.
