„Začínal som ako 4-ročný vďaka mojim rodičom a sestre, ktorá už korčuľovala,“ spomína na svoje úplné začiatky úspešný krasokorčuliar. Vo väčšine prípadov malí chlapci začínajú s futbalom alebo hokejom, jemu vybrali rodičia krasokorčuľovanie. Posmešky zo strany spolužiakov vraj nikdy nepociťoval. „Poznám však ľudí, ktorým sa to stalo, ja som veľmi rád, že nič také som nikdy nezažil.“
Je to drina
Ako vyzerá bežný deň úspešného krasokorčuliara? „Počas sezóny a pracovných dní, keď mám aj školu, mávam tréning ráno, potom idem na vyučovanie a poobede mávam znovu dva alebo tri tréningy. Tri hodiny na ľade a hodinu suchý tréning, čo je posilňovňa alebo balet.“ Ráno pred tréningom vstáva väčšinou o 5.
„Dám si raňajky a po ceste sa väčšinou zobudím,“ smeje sa. Trénuje ho aj sestra Alexandra, ktorá je vraj naňho rovnaká doma aj na ľade. „Som s touto spoluprácou veľmi spokojný,“ hovorí s úsmevom Adam, podľa ktorého je krasokorčuľovanie tvrdý šport.
„Je to hlavne o tej drine, povedal by som, že tento šport nie je moc o talente. Každú techniku sa musíte naučiť a potom to je už len repetícia. Na tréning chodíte s tým prístupom, že to musíte vypracovať. Môže sa, samozrejme, vždy niečo stať, ale musíte ísť ďalej, takže je to aj psychicky, aj fyzicky náročný šport. Vždy sa to však podľa mňa dá zvládnuť.“
