Točí sa mu hlava
Talizman žiadny nemá, no rituál, ktorý opakuje, áno. „Chrániče na korčule mám dvojfarebné, tak si dám tmavší na ľavú nohu a bledší na pravú, potom ich dám trénerovi, aby ich tak držal. Robím to automaticky, príliš sa na to nesústredím.“ Čo považuje za svoj najväčší úspech? „Myslím si, že je to 3. miesto na majstrovstvách sveta juniorov, keďže tam bola najväčšia konkurencia.“ Práve tam zažil aj poriadny stres.
„Po krátkom programe som už nebol v strese, ale predtým som videl, že všetci majú vysoké skóre a hlavne som išiel druhý od konca. Musel som sa teda veľmi snažiť, ale vyšlo mi to.“ Aké je to preňho stáť na stupni víťazov? „Je to určite dobrý pocit, som vtedy hrdý na seba, na svoju krajinu aj na Trnavu.“ Najťažšie sú vraj pre Adama piruety.
„Skoky aj korčuľovanie mi idú prirodzene. Vždy je to o tom tréningu a piruety viem tiež postupne natrénovať.“ Občas sa mu zatočí aj hlava. „Je to o zvyku. Keď ich pravidelne točíte, tak si na to zvyknete. Keď mám zaklonenú hlavu v nejakej pozícii, tak sa mi, samozrejme, točí. Potom sa musím zamerať na nejaký bod a prestane to.“ Hudba, ktorú si vyberá na jazdy, sa mu musí páčiť.
„To je hlavné, keďže ju budem mať jednu alebo dve sezóny a budem ju počúvať celý rok dokola. Mala by sa tiež rozvíjať a mať nejaký príbeh.“ Kamarátstva v krasokorčuľovaní podľa neho fungujú, aj keď vo filmoch vidíme niečo iné. „Môžem hovoriť za ten mužský svet, kde sa všetci navzájom podporujeme a držíme si palce. Počul som, že u dievčat je to trošku iné.“
