Fabrika dva roky od svojho vzniku už zamestnávala 500 ľudí. „Dnes ich máme asi 1 600 na Slovensku vo Svite a 400 na Ukrajine,“ konštatuje. Prvý objekt, ktorý postavili bol obytný domček a vrátnica. Vzápätí bola dokončená výskumná stanica. Bola to prízemná budova, ktorá slúžila na pokusnú výrobu umelého hodvábu a ustálenie chemického procesu pri jeho výrobe.
Na túto výrobu bolo treba veľa kvalitnej vody, ktorej sa tu našlo dostatok. Do roku od kúpy pozemkov začala novovybudovaná továreň produkovať umelé vlákna, výrobky z nich a aj obalové fólie. Tie najprv slúžili len na balenie vlastných výrobkov, ale v krátkom čase nimi začali zásobovať obchodníkov nielen v Československu.
Kde sa vzal Svit?
Továreň i mesto boli postavené doslova aj obrazne na pevných základoch. Názov Svit vraj pochádza z ovčieho rúna, ktoré sa volalo svit a umelé vlákno, viskóza, ho nahradilo. Je tu však aj druhá verzia, skratka Slovenskej viskózovej továrne - Svit. Tak sa až do konca vojny nazývala fabrika aj mesto.
Tomáš Baťa plánoval, že to bude 50-tisícové moderné mesto, prepojené s priemyslom aj cestovným ruchom. Mladí ľudia prichádzali do novej fabriky z dedín do úplne nového prostredia. Doobeda pracovali a poobede chodili do školy. Mali modré slušivé uniformy a boli hrdými členmi Baťovej školy práce.
