Typické štvorcové tehlové domy, ktoré sa stavali zároveň s fabrikou, mali mnohé špecifiká. Na malých predzáhradkách pri dome museli pestovať len kvety. Žiadnu zeleninu a už vôbec nie chovať hydinu. Po práci a škole mali oddychovať. Rovnú strechu domy mali vraj preto, aby na povale nezhromažďovali staré nepotrebné veci, ako to mali vo zvyku na dedine.
Mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, dobre zásobované obchody, v meste spoločenský dom a športové kluby. Po smrti Baťu v roku 1932 na jeho miesto nastúpil nevlastný brat Ján Antonín, ktorý viedol firmu, hoci z exilu, aj cez vojnu. Najdlhšie pôsobiacim riaditeľom po vojne za socializmu bol Gejza Šmid. Vtedy sa firma rozdelila na dva závody - Chemosvit a Tatrasvit.
Na začiatku 90. rokov sa z Chemosvitu stala akciová spoločnosť a zamestnanci si zvolili za riaditeľa Michala Ľacha. Dnes je z neho spoločnosť s mnohými oceneniami. Daniel Dudaško, člen predstavenstva skupiny Chemosvit, vraví, že dnes majú ekologickú výrobu. Podnik k svojmu 90. výročiu pripravil vo svojej administratívnej budove výstavu pôvodných strojov, dokumentov, fotografií i výrobkov.
