Z nápadu vizionára kultový podnik! Pred 90 rokmi vyrástla pod Tatrami takzvane na zelenej lúke fabrika. S myšlienkou na jej vytvorenie prišiel podnikateľ Tomáš Baťa. Továrenský komplex prežil vojnu, komunizmus, dodnes funguje a produkuje výrobky špičkovej kvality. Časť názvu továrne Chemosvit dnes nesie aj mesto, ktoré tam vyrástlo. Pôvod názvu Svit má pritom dve verzie.
Naj míľniky podniku
- Marec 1934 - začali rokovania medzi firmou Baťa a obecným zastupiteľstvom Veľká (od roku 1946 časť Popradu) o odkúpení pozemkov
- 4. júna 1934 - podpísaná zmluva o odkúpení 59 hektárov, 97 árov a 74 m² za 250 000 korún československých
- 6. júna 1934 - vydaný Okresným úradom v Poprade živnostenský list pre firmu SVIT, účastinná spoločnosť Batizovce
- 24.septembra 1934 - prvýkrát spustili stroje v Pokusnej stanici A
- 28. septembra 1934 - vyrobili prvé umelohodvábne vlákno z celulózy
- Február 1936 - uvedená komplexná výrobňa hodvábu, bola postavená prvá 5-poschodová budova, práce v tejto výrobni vytrvali až do 1. 1. 1954
- 1937 - zreguloval sa tok rieky Poprad a v starom koryte sa začal budovať nový výrobný objekt, taktiež sa vybudovala výrobňa sódy z vápenca ťaženého z neďalekej hory Baba
- 1937 - prvé pokusy o výrobu umelého vlákna charakteru vlny s názvami Slovlna a Svitna
- 1938 - vybudovalo sa 10 podnikových budov s hodnotou 40 mil. korún
- 1938 - začal sa vyrábať obalový celofán pod názvom PrieSvit, denne vyrobili 300 kg 60 cm širokej fólie, neskôr výrobu zvýšili na 1 tonu so šírkou 110 cm, v roku 1941 ho začali aj potláčať
Na stretnutie baťovcov prišli aj deväťdesiatnici
Už po 31. krát sa vo Svite stretli na svojom výročnom stretnutí členovia Baťovej školy práce. „Bola to unikátna vzdelávacia inštitúcia. Doobeda sa pracovalo a poobede sa chodilo do školy. Mali sme svoje uniformy, ktoré boli veľmi slušivé a museli byť stále čisté. My traja sme poslední absolventi a skončili sme v roku 1951, keď zanikla aj Baťova škola práce a začali vznikať učilištia,“ prezradil Vlado Vlha (91), ktorý bol 21 rokov predsedom klubu.
Ďalší z členov Ján Perinaj sa rozžiaril v okamihu, keď zbadal pletací stroj. „Takéto stroje som opravoval a konštruoval a postupne som sa vypracoval až na riaditeľa závodu, kde pracovalo 2 400 ľudí,“ dodal deväťdesiatnik.
