Znamená to, aby obyvatelia v lokalitách s medveďmi a diviakmi túto zver neprikrmovali a nevábili ju. "Ak sa dá, kukuričné polia neumiestňovať medzi horu a dedinu," objasnil s tým, že niektoré obce pod Poľanou sú nimi pokryté. Ak teda medvedica raz naučí chodiť do nich svoje mláďatá, budú to robiť aj opakovane. "Nebudú predsa zbierať korienky, lesné plody, mravce. Ľahšie je ísť do kukuričného poľa," zhrnul s tým, že je to zároveň aj ich úkryt.
Spomenul, že v Chránenej krajinnej oblasti Poľana je dosť veľa medveďov, pretože jej súčasťou sú divočina, lesy i lúky. Dodal, že táto populácia sa zväčšila a zmenilo sa aj jej správanie. Podľa neho však problémové jedince treba riešiť, a keď nie je iná možnosť, aj utratiť. Poznamenal, že príkladom sú pravidelné a opakované pohyby medvedice s mladými po dedinách. Celoplošný regulovaný lov na Slovensku podľa Krištína nie je efektívne riešenie problému správny.
Zdôraznil, že prevenciou by bolo aj to, keby ľudia pri domoch v blízkosti lesa nenechávali bioodpad a nevnadili zver. "V Tatrách vyriešili situáciu zatváraním odpadkových košov a ustúpil tak počet tzv. kontajnerových medveďov," podotkol s tým, že by to určite pomohlo aj pod Poľanou. "Nie je normálne, aby sa prechádzali po obci. Je však pravda, že keď v nej majú potravu, je to aj náš ľudský problém," pripustil. Doplnil, že nesprávne je aj vyhadzovať uhynuté zvieratá a ich zvyšky za chovné dvory, farmy i družstvá v teritóriách šelmy. "Zacítia to a je to pre nich potrava, ktorou ich ľudia k sebe ťahajú," uzavrel.
