Samotná Edna opísala Bundyho ako niekoho, koho vnímala, ako svojho „brata“. V knihe teda píše aj o desivom uvedomení si toho, čo Bundy urobil. Snažila sa okrem toho spojiť svoje šťastné spomienky na priateľského, starostlivého chlapca s príšerným vrahom, ktorým sa stal. „V záujme rodiny a najmä rodín tvojich obetí, prosím, vysvetli, čo sa stalo,“ napísala Edna. "Niektoré zo žien, ktoré si zavraždil, sa nikdy nenašli."
Pri opise života vo väzení Bundy napísal: "Vrátili sme sa tu k úplným základom. Gándhí považoval svoje skúsenosti z väzenia za povznášajúce, pokorujúce. Som zbavený toľkých vecí a takto zbavený sa môžem slobodne pozerať na seba tak, ako som to predtým nedokázal. Zobudili ma o pol šiestej ráno na raňajky, ktoré pozostávali zo studených miešaných vajec, krupice, bieleho chleba a mlieka."
Po viac ako desaťročí odmietania sa Ten Bundy pred svojou popravou v roku 1989 nakoniec predsa len priznal k 30 vraždám, ktoré spáchal v siedmich štátoch v rokoch 1974 až 1978. Bundy bol popravený 24. januára 1989 po niekoľkých odkladoch na elektrickom kresle vo floridskej štátnej väznici v Raiforde na Floride.
