Zvyčajne nechceme vedieť o tom, čo sa s nami robí na operačnom stole. Existujú však pacienti, ktorí sú vystavení vyššiemu riziku vzniku komplikácií pri uvedení do narkózy. Prevažne ide o ľudí s cukrovkou či so srdcovými alebo s pľúcnymi ochoreniami. V takom prípade operácia pri plnom vedomí len za využitia spinálnej anestézie do mozgovomiechového moku, ako to bolo aj u Nicholasa, je lepšou voľbou.
Podľa chirurga Satisha N. Nadiga takéto operácie môžu znížiť riziká transplantačnej chirurgie vrátane problémov s dýchaním, straty krvi, infekcie i smrti. „Toto je prvý prípad v Northwestern Medicine, keď bol pacient počas celej transplantácie obličky hore a na druhý deň odišiel domov,“ uviedol Nadig. „Bol to celkom skvelý zážitok, vedieť, čo sa deje v reálnom čase a byť si vedomý rozsahu toho, čo robili,“ citoval portál People Nicholasa, ktorý od šestnástich rokov trpí Crohnovou chorobou.
„Stále som si uvedomoval, čo robia. Najmä keď zavolali moje meno a povedali mi o určitých míľnikoch, ktoré dosiahli,“ opísal John s tým, že nič necítil. V istom bode operácie mu dokonca lekári ukázali obličku pred tým, ako mu ju vložili do tela. Darovaný orgán pritom pochádzal od jeho priateľa z detstva Pata Wisa (29).
„John je dobrý priateľ. On potreboval obličku a ja som mal jednu navyše,“ prezradil Pat. Pôvodne mala byť Johnovou darkyňou jeho mama, keď sa pred dvoma rokmi ukázalo, že mu orgán zlyháva. Nanešťastie jej diagnostikovali rakovinu prsníka, čo ju vyradilo zo zoznamu darcov.
