Ako prežívate ťažšie chvíle a ako ich riešite?
To záleží na tom, v akom hormonálnom štádiu sa nachádzam. (smiech) Viem byť smutná aj unavená, hysterická aj plačka, ktorá nad všetkým slzí. Vždy pomôžu dobrí ľudia okolo, rodina, porozprávať sa, skúsiť nájsť zo zlej situácie východisko a mať možnosť sa niekomu zdôveriť, kto vás vypočuje a podporí. Niekedy to úplne stačí.
Zuzka Smatanová priznala depresie. Osobne ste sa s ničím takým nestretli?
Samozrejme, v živote a v kariére boli také sínusoidy, to je jasné. Veľmi často sa hovorí o vyhorení a myslím, že to zažije skoro každý. Keď niečo robíte dlho a profesionálne, tak si neuvedomujete, koľko času, energie a zdravia vás to stojí. V šoubiznise je to normálne, lebo máte pocit, že sa veziete na nejakej vlne a musíte dať do toho maximum. Potom tá vlna ide dole a vy potrebujete čas na rekonvalescenciu aj na osobný život. Keď ten „prepal“ raz zažijete, už si to potom viete strážiť. Myslím si, že s mojou manažérkou Sandrou to robíme dobre a jedna na druhej vidíme, keď sa to blíži, že sme na hrane, tak trošku spomalíme, aby sme sa z toho jedného dňa nezbláznili.
Pomáha vám aj hudba? Zvyknete sa v pesničkách z tých pocitov vypísať? Je pre tvorbu lepšie to smutné obdobie?
Viete, že už to neplatí? Niekedy som si myslela, že musím byť veľmi smutná, že musím prežívať nejaké veci. Napríklad pri novej pesničke som videla len film a dostala som nejakú emóciu a rozmýšľala som len, ako to uchopiť. Nebola som ani v divnom a ani vo veľmi veselom období. Normálne som nad tým len premýšľala a prišlo to.
Dá sa vám písať na objednávku?
Vidíte, že hej. (smiech)
Nie je to ťažšie?
Práve že mám pocit, že toto sa mi robí ľahšie, pretože keď tvorím sama pre seba, tak tam mám neobmedzené množstvo možností a niekedy sa zamotám. Kdežto tu vidím ten film a hneď príde nejaký nápad a už ho musím len uchopiť. Mám proste kontúry, ktoré tam chcem dostať.
