Výpovedná doba a jej dĺžka je určená v Zákonníku práce a odvíja sa od dĺžky trvania pracovného pomeru. Trvá najmenej jeden mesiac. V prípade, ak zamestnanec pracuje vo firme dlhšie ako jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. Jej plynutie sa začína počítať od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom mesiaci, v ktorom zamestnanec doručil zamestnávateľovi výpoveď a končí sa posledným dňom príslušného kalendárneho mesiaca.
"Upozorňujem, že zamestnanec musí počas plynutia výpovednej doby zotrvať u zamestnávateľa. Inak si zamestnávateľ môže voči zamestnancovi nárokovať peňažnú náhradu, avšak len vtedy, ak je táto možnosť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve," pripomenul Daubner.
Výška tejto náhrady je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Zamestnávateľ sa tiež môže domáhať náhrady škody odo dňa, keď zamestnancovi oznámil, že u neho naďalej trvá na vykonávaní práce, ktorú majú dohodnutú v pracovnej zmluve.
