Jej členovia popierali holokaust, o ktorom sám Le Pen povedal, že je len „detailom v dejinách druhej svetovej vojny“. Strana sa tiež ostro vyhradzovala voči imigrantom a volala po ich deportácii či odchode Francúzska z Európskej únie.
Pod vedením Marine Le Pen v roku 2011 sa strana začala dištancovať od rasizmu a antisemitizmu. Politička vylúčila zo strany mnohých jej členov vrátane vlastného otca. Strana sa preorientovala na ľavicovú politiku silného štátu podporujúceho sociálne zabezpečenie, ktoré má byť podľa nacionalistickej ideológie určené len pravým Francúzom a chrániť ich pred globalizáciou. Od roku 2018 nevolá po odchode z EÚ, ale po jej reforme. Do karát Le Pen tiež nahral hnev voličov na Macrona a vysoké životné náklady či obavy z imigrácie. Vedenie Le Pen opísal jej oponent Bernard-Henri Lévy ako „krajne pravicové s ľudskou tvárou“.
V rokoch 2012, 2017 a 2022 sa tiež uchádzala o post prezidentky, v ktorých ju dvakrát po sebe porazil práve Macron. Pred vojnou na Ukrajine vyjadrovala politička podporu ruskému prezidentovi. Hoci vojnu odsúdila, uviedla, že Rusko stále môže byť spojencom Francúzska, keď sa spor skončí.
